Singapur - krajina s unikátnou dušou

Autor: Lucia Gállová | 20.5.2016 o 7:42 | Karma článku: 5,32 | Prečítané:  603x

Najpohodlnejším autobusom na svete, s príjemnou klímou, polohovateľnými sedadlami, dostatočným priestorom všade naokolo a s opierkami ešte aj na nohy, vyrážame na chvíľu do Kuala Lumpur, pozdraviť známych mrakodrapových obrov.

Kuala Lumpur musíte vidieť za tmy – odporúčania z bedekrov sa nemýlili – do KL (ako ho volajú miestni) prichádzame podvečer a po tom, čo na stanici napcháme všetky svoje veci do jedinej skrinky ako skladačku tetris – prichádzame do vysvieteného srdca hlavného mesta Malajzie.

Slávne mrakodrapové dvojičky Petronas Twin Towers ohúria každého – omráčení veľkosťou a uvedomujúci si svoju "malosť", obdivujeme a fotíme farebné divadlo.

Nie sme sami, pri svetielkujúcej fontáne sedia další ľudia, ktorí si takisto vychutnávajú krásu a majestátnosť 452 metrových mrakodrapov, ktoré boli do roku 2004 najvyššími budovami sveta.  

Neopakovateľnú svetelnú šou nám predvádza aj štyristodvadsať metrov vysoká televízna veža Menara, ktorá je štvrtou najvyššou telekomunikačnou vežou na svete.  

Ohromení a nasýtení nočnými svetlami KL sa vydávame na cestu naprieč Malajziou až k hraniciam, aby sme navštívili jedného z ázijských tigrov – Singapur.

Tentokrát sa nechávame odviezť nočným lôžkovým vlakom. Najskôr v ňom dlho nevidíme ani jediného cudzinca, no zrazu na naše veľké prekvapenie, sme pri chystaní sa na spánok začuli slovenčinu. Neuveriteľná náhoda zariadila, že vo vlaku inak plnom iba miestnych, patrili tri susedné lôžka chalanom zo Slovenska. Porozprávali sme sa o svojich cestovateľských plánoch a zážitkoch, nasmiali sme sa a vďační za celkom pohodlné lôžka sme sa uložili na spánok. Spalo sa mi tak dobre, že ani šesť hodinové meškanie vlaku mi radosť neskalilo, presnejšie povedané – ani som o ňom nevedela.

Do reality som sa však veľmi rýchlo vrátila hneď na hraničnom priechode. Singapur, ostrov tvorený v podstate len jedným veľkým mestom, je okrem iného známy aj nesmierne prísnou disciplínou. Sú tu veľmi prísne tresty - väčšinou ide o kombináciu väzenia, vysokej peňažnej pokuty a dokonca telesných trestov.

Prísne pravidlá zakúšame na vlastnej koži hneď pri vstupe do krajiny. Pri kontrole batožiny totiž pracovníci colnice identifikovali v mojom ruksaku nežiaduci predmet. Požiadali ma, aby som vybrala a ukázala nôž, ktorý som ja ako na potvoru nemohla v ruksaku nájsť. Až keď som už z neho všetko vyhádzala, konečne som v tajnom vrecku našla lovecký nôž, ktorý sa stretol so značným nepochopením. Strážcovia poriadku nad ním krútili hlavou a pre nás sa začala nekonečná túra po rôznych oddeleniach, kde sme - spolu, aj každý zvlášť - opakovali aspoň pätnástim rôznym oficierom, že tento nôž hodláme používať len na ovocie. Zjavne o našom tvrdení pochybovali, ďalej len pochybovačne krútili hlavou, telefonovali a posúvali nás ďalším a ďalším nadriadením. Nebolo nám všetko jedno, v krajine, kde stále platí trest smrti a kde práve deň pred našim príchodom polícia zatkla 26 cudzincov, ktorí boli obvinení z prípravy veľkého teroristického útoku.

Našťastie, po dvoch hodinách napätia a strachu nás nečakane, bez vysvetlenia prepustili aj s nožom a bez akéhokoľvek trestu. 

Singapúrska vláda všemožne podporuje verejnú dopravu, zatiaľčo používanie áut znemožňuje ako sa len dá, čo miestni občania ochotne tolerujú, lebo je to na prospech celej spoločnosti a životného prostredia, v ktorom žijú. Využívame teda miestnu verejnú dopravu s vtipným označením "SMRT", a s lístkom za pár centov precestujeme veľa kilometrov, kým nájdeme ten správny autobus – smer - East Coast Park. Je prekvapujúce, že aj v takom megalopolise, akým je Singapur, sa nájdu miesta na kempovanie. A ako je typické pre miestny puntičkársky byrokratický systém, kempovať sa tam dá len s povolením - každý občan má nárok na 4 dni do mesiaca. My sme si vybrali East Coast Park, len kúsoček od úplného centra. 

Miesto nás prekvapuje svojou krásnou úpravou, všade plno zelene, stromy, krásny trávnik, popretkávaný chodníčkami pre peších, aj cyklistov, ktoré boli miestnymi hojne využívané. Všade panuje pokoj, počuť spev vtáčikov a spokojní ľudia každého veku v skupinkách cvičia jogu alebo len tak debatujú. Prichádzame do kempoviska, je tu asi sedem stanov, pri nich bicykle, šnúry na prádlo, kde sa sušia veci – konečne sa so svojimi moskytiérami necítime ako exoti.

Maroš sa dáva do reči s miestnym chlapíkom, pýta sa ho na najbližší obchod. Má šťastie, lebo aj on potrebuje nakúpiť, tak mu ponúka sprievod. Počas cesty sa dozvedá, že dozorcovia povolenia na kempovanie kontrolujú, hliadka tam bola aj minulú noc okolo štvrtej nadránom. Na každom kroku cítiť, že ľudia pravidlá rešpektujú. V dôsledku toho ide o možno najmenej skorumpovanú, najčistejšiu a najbezpečnejšiu krajinu na svete, kde všetko funguje tak ako má, ľudia poctivo dodržujú všetky zákony a nie je tam takmer žiadna kriminalita.

Po ceste do obchodu Maroš míňa cyklistov, ktorí, hoci je už tma, pri prechádzaní nadchodom vezmú bicykel na plecia a tak prebehnú na druhú stranu, lebo cez nadchod sa na bicykli jednoducho nesmie. Ani singapurske pivo, ktoré som chcela ochutnať, mi Maroš z obchodu nepriniesol, z košíka mu ho vyložili, s vysvetlením, že po desiatej večer alkohol predávať nesmú. Tak nič, zaspala som aj bez neho, po pokojnej noci prichádza pekné, trochu zamračené ráno, ale to je len dobre, máme namierené do mesta, takže také počasie sa celkom hodí. Maroš sa ide okúpať do mora a ja využívam verejné sprchy, ktoré sú tu zadarmo. Je na nich však veľký oznam, hlásajúci, že je prísne zakázané sprchovať sa nahý. To, že pod oblečením nemyslia plavky, zisťujem, keď sa dievčatá vedľa mňa sprchujú oblečené – v tričku a kraťasoch.

Po raňajkách balíme a ideme na zastávku, kde opäť čakáme na "SMRT", nechávame sa odviezť do centra, známeho ako Raffles place, pomenovaného podľa zakladateľa moderného Singapuru, sira Thomasa Stamforda Rafflesa. Na tomto mieste, ktoré sa nachádza na južnom brehu rieky Singapur, sa nachádza väčšina architektonických unikátov. Toto hypermoderné jadro dokonale reprezentuje túto krajinu, známu svojimi neuveriteľnými ekonomickými úspechmi. Singapur je druhou najmenšou krajinou Ázie. Na rozlohe len 719 km2, však žije toľko obyvateľov, ako na Slovensku, Číňania tvoria väčšinu - až 75%. Podľa historikov dosiahol najrýchlejší ekonomický rast zo všetkých krajín sveta počas celých dejín ľudstva.V priebehu posledných 50 rokov sa stal z bezvýznamnej a chudobnej krajiny tretieho sveta jedným z najbohatších a najvyspelejších štátov.

Zastavujeme sa pri veľmi neobvyklej stavbe pripomínajúcej durian – najznámejšie ovocie juhovýchodnej Ázie. Nie je to náhoda – tvorcovia "Esplanade Theatres on the Bay" chceli vytvoriť budovy, ktoré v sebe budú spájať vesmírnu modernu a zároveň starobylú tradíciu. Budovy divadiel na pobreží, rozkladajúce sa na šiestich hektároch, s kapacitou 2000 návštevníkov, sa stali centrom umenia Singapuru. Interiér a javiskové priestory boli navrhnuté na základe konzultácií s tromi poradnými skupinami, ktoré obsahovali 74 členov, ako aj s porotou zloženou z odborníkov siedmich ázijských umení!

Architekti sa vyhrali aj so strechou. Dlho nemohli vyriešiť dilemu ako navrhnúť modernú budovu, ktorej by dominovalo sklo, bez nežiaduceho sklenníkového efektu, keďže Singapur sa nachádza blízko rovníka a slnko väčšinu dňa svieti kolmo. Nakoniec si poradili tak, že presklený oceľový priestorový rám prikryli hliníkovými trojuholníkovými clonami. Štíty tohto štrukturovaného slnečníka sú nastavené tak, aby clonili, v závislosti od uhla dopadu slnečných lúčov. Takže sklenené fasády sú chránené pred priamym slnečným svetlom.

Okolie divadiel je pekne upravené a osviežuje ho tiež neobvyklá studená para z fontánky. 

Na dohľad sa rozprestiera Ocean Financial Centre, kde v hypermoderných mrakodrapoch sídlia banky, obchodné centrá a finančné spoločnosti. Po ceste k nim míňame slávny Marina Bay Sands Hotel, ktorý sa pýši prvenstvom najvyššie položeného a najväčšieho strešného nekrytého bazénu, ktorý sa nachádza na jeho streche, vo výške 194 metrov.

Po vkusnej promenáde sa dostávame do finančného centra Singapuru, kde sa topíme v mori mrakodrapov, z ktorých tri najvyššie dosahujú výšku 280 metrov. Každý je iný, všetky majú nezameniteľný dizajn.

Medzi nimi však nechýba ani zeleň, aj v podobe budovy s vertikálnou záhradou, ktorá sa v roku 2013 dostala do Guinessovej knihy rekordov ako najväčšia svojho druhu. Znázorňuje mapu juhovýchodnej Ázie a z druhej strany budovy zasa mapu Singapuru. Aj tu badať snahu o ekologickú a trvaloudržateľnú architektúru, pretože vertikálne záhrady majú nielen estetický význam. Pomáhajú zlepšiť životné prostredie filtráciou znečisťujúcich látok a oxidu uhličitého zo vzduchu - čo znižuje uhlíkovú stopu a tepelnú absorpciu oblasti. V správnych podmienkach môžu ochladiť povrchovú teplotu až o 12 °C, čím významnou mierou prispievajú k znižovaniu energie potrebnej na chladenie vnútorných priestorov.

Po toľkých dojmoch nám vyhladlo - aj uprostred úplného stredu finančného centra plného bohatých biznismenov sme našli malé vegetariánske jedálne, kde obrovská porcia jedla aj s polievkou stála v prepočte okolo dvoch eur. A bolo to naviac neskutočne chutné. 

Po dobrom jedle obdivujeme ešte rôzne umelecké diela roztrúsené medzi modernými budovami. Upútal ma hlavne "Singapore soul", dielo vytvorené katalánskym umelcom menom Jaume Plensa. Telo tohto človeka sediaceho v podrepe je vytvorené z oceľových nápisov v štyroch úradných jazykoch Singapuru (angličtina, čínština, malajčina a tamilčina). Odráža singapurskú etnickú rozmanitosť. Plastika obsahuje slová ako „krajina", „jednota", „šťastie", „komunita".

Áno, táto „duša Singapuru“ celkom dobre vystihuje kvalitu kultúrnej harmónie a rozmanitosti tejto krajiny. Symbolizuje odkaz konfuciánskej filozofie - kde jednotlivci sú časťou širšieho celku – komunity, ktorá je zdrojom zdieľaných hodnôt a kde je dôležité kolektívne dobro a individualizmus sa nenosí – tak typickou pre vyspelý Singapur.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?