Thajsko - Hat Yai - metropola juhu

Autor: Lucia Gállová | 12.5.2016 o 18:40 | Karma článku: 4,73 | Prečítané:  868x

S novonájdenými dokladmi opúšťame provinciu Krabi, s vyhliadkou na presun do susednej Malajzie. Po ceste sa zastavujeme v thajskom Hat Yai, pomenovanom podľa stromu podobnému jack fruitu, môjho najobľúbenejšieho ovocia v Thajsku.

V tejto metropole thajského juhu, sídliacej v provincii Songkhla žije 191 000 obyvateľov, najmä Číňanov, Malajcov a Thajcov.

Pre svoju polohu – nachádza sa asi tridsať km od hraníc s Malajziou, je vyhľadávaným centrom zábavy, nákupov a nočného života práve turistami z tejto krajiny.

Využívame tu možnosť lacného ubytovania a na chvíľu odkladáme stany, aby sme si v komfortnom prostredí mohli dobiť elektroniku, osprchovať sa, oprať veci a všetky tieto základné úkony, ktoré nás po pobyte v stanoch zrazu veľmi tešia.

Z mapky, ktorú si požičiavame v hosteli, som vyčítala, že neďaleko by sa mali nachádzať plávajúce trhy – tradičná thajská zvláštnosť, ktorú som chcela vidieť. To, že neboli až tak neďaleko, zisťujeme až v teréne, keď nám cesta trvá nesmierne dlho. Keďže tam nešla žiadna verejná doprava, vydali sme sa tam pešo. Po hodine a pol však už vážne uvažujeme o správnosti nášho rozhodnutia, keďže nič nenasvedčuje tomu, žeby sme sa blížili. Prešli sme už vyše 5 kilometrov, našťastie SIMka od True Move fungovala výborne a google maps tiež, po dvoch ušľapaných hodinkách (podľa mapy skresľujúcej vzdialenosť to mala byť jedna hodina) sa dostávame do cieľa a neľutujeme.

Khlong Hae Floating Market - krásna zmes farieb je pastvou pre oči, usmievajúci sa predavači a predavačky, člnky na vodnom kanáli s rôznymi špecialitami, a nezabudnuteľné karaoke, ktoré sa mi živo vybavuje aj teraz – to všetko stálo za tú námahu. Nie sú to síce originálne plávajúce trhy, ako ich môžete zažiť v okolí Bangkoku – kde predávajúci naozaj využívajú vodné kanály ako cesty a reálne sa po nich plavia, ale tuto býva oveľa menej turistov zo západu a vďaka tomu tu vládne domácka atmosféra a ceny sa pohybujú na úrovni bežných trhov.

Ja som si najviac pochutila na limonáde z liči, ktorej chuti sa nedá odolať. Marošovi tu zasa k nákupu pribalili ako darček tradičné thajské cukrovinky v podobe miniatúrneho ovocia a zeleniny. Zostali sme až do záverečnej, keď sme odchádzali, protagonisti karaoke na pódiu nám kývali a pozdravovali nás, zjavne sme tu ako európski turisti pôsobili exoticky.

Predstava nekonečnej cesty späť ma vôbec nelákala, našťastie jedna z predávajúcich išla autom do centra, tak vzala aj nás. Bola veľmi milá, peniaze nechcela a veľmi ju potešilo, keď sme si vymenili kontakty.

Počas cesty nás viackrát kontrolovali vojenské hliadky – trochu sme pribrzdili, vojaci nakukli dovnútra a šli sme ďalej. Naša milá šoférka nám lámanou angličtinou vysvetľovala, že "...baceause of bombing..." Nuž, Hat Yai sa ako hlavné ekonomické centrum južného Thajska stále viac stáva terčom terorizmu seaparatistických skupín, bombové útoky tu nie sú ničím výnimočným. Tímy bezpečnostných dôstojníkov tak na viacerých miestach kontrolujú podozrivé vozidlá.

Bezpečne sa však dostávame k nášmu hostelu, kde sa opäť balíme, kontrolujeme veci, zisťujeme spoje a pripravujeme na zajtrajšie prekročenie hraníc.

Na druhý deň ešte navštívime čínsky chrám, ktorý leží v neďalekom susedstve. Je obrovský, má šesť podlaží. Všadeprítomné vonné sviečky, oltáriky, kolekcia čínskych bôžikov.... a krásne detaily všade, kam sa človek pozrie. Nechýbali obetiny bohom v podobe misky s uvarenou ryžou, či balíky cestovín, ktoré si už snáď bohovia uvaria sami.

Po obhliadke chrámu sa už vydávame na "autobusovú zastávku, či stanicu" – námestie, plné čakajúcich cestujúcich, kde ako tabuľa s cestovným poriadkom slúži človiečik, ktorý má ručne vypísané odchody autobusov a naviguje nás. Oznamuje nám, že náš bus príde o nejakých 40 minút. A naozaj, v uvedenom čase prichádza niečo, čo pripomína autobus. Šofér, aj informátor nás ubezpečujú, že toto naozaj ide na hranice. Nastupujeme a cítime sa ako v skanzene – drevená podlaha, dotrhané sedačky, ventilátory, pootvárané dvere za jazdy, CheGuevara na stene...jazda takýmto hipisáckym autobusom, bol jeden z mojich najlepších zážitkov. A aspoň mi v tom prievane rýchlejšie vyschlo ráno oprané prádlo.

Bez ujmy prichádzame do hraničného mestečka Padang Besar, ktoré má svoje dvojča s rovnakým názvom hneď za hranicou v susednej Malajzii.

Hraničná kontrola prebieha v poriadku, bez problémov vstupujeme do Malajzie, ale o tom zas nabudúce.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?