Thajsko - Krabi, nečakane príjemné mesto

Autor: Lucia Gállová | 12.4.2016 o 9:55 | (upravené 13.5.2016 o 9:17) Karma článku: 5,73 | Prečítané:  1838x

Krabi je malé mesto na juhu Thajska, ktoré turisti využívajú predovšetkým len ako tranzitný bod k neďalekým známym ostrovom. Nám ale toto provinčné mesto s autentickou atmosférou pripravilo neočakávané zážitky. 

Našli sme tam originálne miesto, na ktorom sa dalo zacvičiť si aerobic s miestnymi dámami, prespať v stane, nakúpiť a najesť sa dosýtosti.

Nasýtení morom a krásnymi plážami Khaolaku, ale hladní po ovocí, sa v Krabi hneď vrháme na jeden z nespočetných trhov.
"Talad" (trh) – je miestom, kde sa dajú stráviť hodiny. Pestrosť vecí, aj ľudí, zmes vôní korenín a farieb, je to, čo nás núti stále sa prechádzať pomedzi stánky, pozorovať thajské ženy zahalené šatkami, pri príprave cestovín, omáčok, grilovanej zeleniny vo voku a objavovať nové chute.
Nie všetci domáci rozumejú po anglicky, ale na to sme sa už dopredu nachystali a vyzbrojení užitočnými thajskými výrazmi sa vrháme do nákupného dobrodružstva, zistiť ako v praxi fungujú.

 "Sawirat" a "Maj sajtung!"

Pre výber jedla, ktoré neobsahuje nič živočíšne, bolo jedným z kľúčových slovíčko "sawirat", ktoré označovalo vegetariánske jedlo, alebo výraz "Čung meng sawirat" (jem vegatariánske jedlo). A s úľavou zisťujem, že funguje výborne!
Chlapík, ktorý vyzerá ako Indián a má pred sebou dva hrnce, mi hneď ponúka omáčku z jedného, na druhý zamietavo ukazuje, tam asi nebude nič pre mňa. Vie aj po anglicky a pre istotu dodáva: "no fish, no meat". Privoniavam, pozerám a naozaj, išlo o arašidovú omáčku z kokosového mlieka, ktorá s ryžovými rezancami chutila vynikajúco!
Pre Thajcov je vegetariánstvo spojené s náboženstvom ("jay" – staršia forma budhizmu, ktorá sa spája s vegánskym stravovaním), veľa z nich prejavovalo rešpekt a naozaj si dalo záležať na doporučení "čistej" stravy. Stalo sa aj to, že pani, ktorá nepredávala nič pre nás, nás zaviedla k ďalšiemu stánku, kde sme si prišli na svoje. Navyše, v mnohých stánkoch sme si mohli vybrať ingrediencie, ktoré pre nás, priamo pred nami pripravili vo voku.
V Krabi okrem trhov, prvýkrát v Thajsku objavujeme vegetariánsku reštauráciu, ktoré sme potom navštívili aj v Trangu, Prachuap Khiri Khan, či v Bangkoku, vďaka šikovnej a užitočnej webovej stránke happycow.net. Pri pulte je na výber množstvo omáčok, ryže, cestovín atď, ľudia si môžu zvoliť ľubovoľnú kombináciu jedál, ale zároveň ponúkajú aj hotové jedlá. Sieť týchto reštaurácií prevádzkujú cirkevné organizácie a napriek vegetariánskemu označeniu s potešením zisťujeme, že jedlá neobsahujú žiadne živočíšne produkty (mlieko, či vajcia), našli sme len vegánske jedlá. Okrem neskutočného výberu (rôzne druhy vegánskych klobások, rezňov, omáčok, cestovín, závitkov, hríbov, šalátov z ovocia a zeleniny, dezertov...), v prepočte 1 euro za porciu, sa všade stretávame s milou obsluhou. Nielenže nechceli prijať sprepitné, ale v jednej z nich sa nám dokonca stalo, že nám pri odchode pribalili jarné rolky.

Ďalším užitočným výrazom bolo "Maj sajtung!" Museli sme ho však použiť veľmi rýchlo – najlepšie hneď na úvod nákupu, aby naše jedlo, či ovocie, neskončilo zabalené v niekoľkých obaloch. Hádate správne, znamenalo: "Sáčky nie!" Miestnym to zatiaľ vyvolávalo úsmev na tvári, no tipujem, že už o pár rokov to až také úsmevné nebude. Skôr naopak. Mali sme možnosť vidieť, že plastové obaly, ktorými je trh doslova zaplavený, končia hocikde, len nie v koši na smeti (a aj keby končili – tiež to nie je veľká výhra).

Tri v jednom

Dosýta najedení si len tak vychutnávame atmosféru uličiek Krabi. Ocitáme sme sa v blízkosti prázdneho trhoviska, sponad ktorého sa zrazu začína valiť thajská diskotéková hudba. Je to obrovská hala, ktorá má aj druhé podlažie, voľne prístupné. Vychádzam po schodoch, ženie ma zvedavosť. Hore, v obrovskej betónovej hale pod strechou sa mi naskytá pohľad na dámy cvičiace aerobic. Uprostred drevené pódium, na ktorom skúsená predcvičovateľka chrlí série tanečných krokov a pod pódiom ju horlivo nasleduje asi dvadsať žien rôzneho veku. Opodiaľ hrá dvojica športovkýň bedminton a ďalšia sa pomedzi všetky ostatné prediera na motorke. Kým sa spamätávam z tohto výjavu, podíde ku mne jedna z dám a volá ma zacvičiť si s nimi. Pozvanie prijímam a priznám sa, že mi takýto nečakaný tréning padol celkom dobre. Dozvedám sa, že takto sa tam pravidelne stretávajú raz do týždňa, na hodinku. Po skončení zostala obrovská zastrešená plocha prázdna, tak nám napadlo, že ak nenájdeme lepšie miesto, mohli by sme tam prenocovať.
Išli sme si ešte vychutnať nočné uličky, trhy, započúvali a zahľadeli sme sa na chlapíka, ktorý bavil okolosediacich svojim karaoke vystúpením. Keďže sme lepšie miesto na kempovanie nenašli, vraciame sa nad trhovisko a rozkladáme stany priamo na pódiu s mäkkým koberčekom. Nadránom, po pokojnej noci, nás však zobudili zvláštne zvuky. Akoby okolo nás chodili autá. K zvukom sa postupne pridala benzínová aróma. Keď ešte rozospatí vyliezame zo stanov, zisťujeme, že okolo nás je obrovské parkovisko. Naše počínanie pobavilo šoférov, aj strážkyňu parkoviska, ktorá nám s úsmevom ukazovala palec hore a ešte sa s nami aj odfotila.
Zchádzame dole, na trhu to už žije a dávame si čerstvé raňajky a ja aj poctivú prekvapkávanú thajskú kávu. Ako v 5 hviezdičkovom hoteli, v centre mesta.  

Ruksaky bez dozoru

Chceme sa ešte potúlať po meste a tak poprosíme trhovníkov, či by sme si tam nemohli nechať ruksaky. Po chvíľke dorozumievania pochopili a súhlasia, že nám na naše veci dajú pozor. Odľahčení a najedení navštívime Wat Korawaram, ktorému sa pre jeho farbu a tvar hovorí aj "svadobný koláč". Legenda vraví o mníchovi, ktorý priniesol z Pukhetu dva stromy, ktoré zasadil, aby vyliečil ľud z malárie. Z vďačnosti k tomuto mníchovi bolo vybudované najprv obydlie pre mníchov, ktoré sa postupne vybudovalo až do dnešnej podoby a od roku 1912 sa stalo centrom budhizmu. V horúcom dni poskytuje príjemný oddych, ktorý ešte umocňuje spev budhistických mníchov:
Po ceste späť nás zaujali a pobavili viaceré detaily, hlavne originálne riešené križovatky s obrovskými sochami na semaforoch, ktoré sú hlavnými orientačnými bodmi v meste.

Prichádzame na trhovisko a s hrôzou zisťujeme, že je prázdne. Okolo obeda ranné trhy končia – pri stánkoch sa vynímali len naše ruksaky, z ktorých nič nechýba. Nuž tentokrát máme šťastie. Menej šťastia budeme mať na neďalekej pláži, kam ešte v ten deň vyrážame, ale to už je iný príbeh.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?