Deň Lúzrov

Autor: Lucia Gállová | 5.2.2015 o 19:37 | (upravené 12.4.2015 o 6:47) Karma článku: 7,24 | Prečítané:  2569x

Už o pár dní bude časť našej populácie oslavovať deň sv. Valentína.  Zdôrazňujem, že len časť. Tento fakt ma primäl k pojednaniu o danej téme. Deň zaľúbených totiž svojou podstatou diskriminuje onú menej (ne)šťastnú časť spoločnosti, ktorá v tento deň jednoducho nemá čo oslavovať. Preto navrhujem, trebárs 15. februára oslavy medzinárodného dňa Lúzrov. Lúzer – z anglického slova loser – doslova znamená „strácač“.

Zatiaľ nemáme v slovenčine ekvivalent tohto výrazu, tak si požičiame. Lepší výraz mi nenapadol. Ak definujeme človeka zaľúbeného ako človeka, čo našiel svoje šťastie, tak lúzer je ten, čo ho večne stráca.

A takých behá po svete dosť. Dokonca možno aj viac, než „valentíncov“. Dosť na to, aby ich sviatok mohol mať ambíciu byť minimálne rovnako – ak nie viac – úspešný. Možno by sa dokonca svojím nadčasovým posolstvom zapáčil aj valentíncom, ktorí by sa húfne rozchádzali, len aby si mohli na Deň sv. Lúzra rozdávať „lúzerinky“ a rozprávať sa spolu s ostatnými lúzermi o najväčších luzerinách v živote. Lúzerinky, ako ste už iste pochopili by boli alterntívou k valentínkam. Mohli by mať tvar obráteného srdiečka, čo nie náhodou pripomína tú časť tela, kde sa končí chrbát.

No tí útlocitnejší by si mohli darovať trebárs figy.

Tieto artefakty by mohli byť z hliny, papiera, či drôtu...fantázii sa medze nekladú. Tomu by sa prispôsobila samozrejme aj výzdoba. Tí ortodoxní by si mohli trebárs na strop zavesiť aj šibenicu. Tu opäť platí – proti gustu žiaden dišputát.

Samozrejme nemôžeme vynechať rôzne súťaže. Napríklad „O najväčšieho Lúzra“ alebo „O najväčšiu luzerinu“, kde by sa všetci pretekali vo vyratúvaní najväčších nešťastí v živote. O tom, ako by mal vyzerať najväčší lúzer má asi každý z nás jasnú predstavu. Ale čo tak hymna?

Nie náhodou by som ako hymnu lúzrov navrhovala pieseň od bratov Nedvědovcov „Podvod“. Pri jej počúvaní som neraz cítila ten lúzerský osud všetkých troch zúčastnených...

Tak ako sa teraz učia deti na kresťanskom krúžku o tom, kto to bol svätý Valentín, tak by sa učili (pravdepodobne na nejakom nekresťanskom krúžku), kto to bol sv. Lúzer. A tu vyvstáva zádrheľ, pretože my ešte svätého Lúzra nemáme. Zatiaľ čakáme na niekoho, kto sa ako kráľ lúzrov nejakým spôsobom zviditeľní a my sa vďaka nemu budeme každý rok tešiť (pravda ak tu budeme) na 15. 2.

A na záver – úplne nelúzersky – možno sa na nejakej párty „strácačov“ nájdu nejakí dvaja, ktorí zistia, že patria k sebe a rozhodnú sa aspoň na nejaký čas predsa len pooslavovať toho 14. 2.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?